Rozhovor s osobností oboru BOZP - 1. díl

Pohled osobností na minulost, současnost a budoucnost BOZP

1. díl seriálu - prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc.

Bezpečnost a hygiena práce 1/2021

Petr Hlavsa, Bc. Eliška Veselá

Počínaje tímto číslem časopisu BHP zahajujeme nový seriál rozhovorů, k nimž budeme zvát přední osobnosti z oboru BOZP. Představíme zde jak zajímavé lidi z akademické sféry, tak i z aplikační praxe, kteří mají bohaté životní zkušenosti a našim čtenářům mají rozhodně co říct. Jako prvního jsme o rozhovor požádali pana prof. Ing. Juraje Sinaye, DrSc. z Technické univerzity v Košicích. Toho naše odborná veřejnost zná nejen coby autora velkého množství odborných článků a knih o bezpečnosti práce, ale především jako hlavní tvář mezinárodní konference Aktuálne otázky bezpečnosti práce, která se již více jak třicet let koná na Slovensku ve Vysokých Tatrách.

Mohl byste nám, pane profesore, na úvod říct, co Vás vlastně přivedlo k BOZP a jaké byly Vaše profesní začátky?
Bola to skutočne náhoda, aj keď po určitých skúsenostiach na náhody neverím. Už počas vypracovania mojej kandidátskej dizertačnej práce môj vtedajší šéf prof. Norbert Szuttor mi navrhol tému, ktorá mala s bezpečnosťou veľa spoločného. Išlo o návrh nového princípu pre činnosť obmedzovačov nosnosti pre vežové žeriavy. Vtedy som ešte ani vo sne nevedel, že skončím vo vednej a vzdelávacej oblasti pri bezpečnosti technických systémov a bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V roku 1979 som mal možnosť stretnúť významné osobnosti z mesta Wuppertalu v Spolkovej republike Nemecko, počas ich návštevy v Košiciach, ako aj na vtedajšej Vysokej školy technickej. Počas rozhovorov sme spoločne skonštatovali, že by bolo dobre nadviazať priame kontakty s kolegami na Bergskej univerzite Wuppertali. Mne sa vtedy zdala téma bezpečnosti, v širšom slova zmysle, ako veľmi aktuálna ale aj perspektívna. Bezpečnosť je predsa zaujímavá pre každého občana. Kto by už chcel žiť nebezpečne? Snáď len kaskadéri!

Následne, v roku 1987 som dostal od priateľov z Nemecka ponuku požiadať o štipendium Nadácie Friedricha Eberta na dlhodobý študijný pobyt. Vtedy som si stanovil aj motivačný cieľ - vypracovanie habilitačnej práce. Bol to veľmi ambiciózny cieľ o to viac, že do toho času bol jeden jediný slovenský vedec, ktorému sa to v Nemecku podarilo. Profesionálne som sa venoval v tom čase dynamike dopravných a manipulačných zariadení. Po diskusiách na Univerzite vo Wuppertali sme si povedali, že perspektívny smer je aplikácia atribútov bezpečnosti, alebo lepšie povedané, prevencii rizík vo všetkých oblastiach spoločenského a verejného života. Druhá motivačná oblasť pre mňa bola, že sa vo svete začala rozvíjať teória rizík ako možnosť kvantitatívneho hodnotenia bezpečnosti. Mal som pocit, že by som sa mohol stať súčasťou tohto snaženia. Ako sa neskôr ukázalo, patril som k tým, ktorí sa touto témou vo svete zaoberali, pričom práve kolegyne a kolegovia z Nemecka hrali „prvé husle" v tejto oblasti. Byť ich súčasťou znamenalo pre mňa veľkú výzvu!

Můžete nám stručně představit klíčové milníky ve Vaši profesní kariéře?
Po skončení štúdia v roku 1974 mi prof. Szuttor navrhol miesto interného ašpiranta na Katedre dopravnej a manipulačnej techniky Strojníckej fakulty VŠT v Košiciach. Po niekoľkých rokoch som bol v roku 1982 menovaný docentom pre odbor Dopravnej a manipulačnej techniky. V roku 1988 som odišiel do Wuppertalu v SRN, kde som pracoval v oblasti výskumu rizík na Fakulte bezpečnostnej techniky Bergskej univerzity u prof. Compesa. Profesor Compes bol „guru" bezpečnosti v Nemecku a zrejem aj vo svete. Bez jeho osobnosti by sa asi bezpečnosť nestala prioritou rozvoja nemeckej spoločnosti. Po prvom roku vedeckej práce som sa stal členom tímu Prof. Strnada, špičkového odborníka pre oblasť bezpečnosti pri konštruovaní strojov a strojových systémov. Súviselo to s témou mojej habilitačnej práce, ktorá bola zameraná na riadenie rizík pri prevádzke zdvíhacích strojov. Po veľmi náročnej a skutočne vyčerpávajúcej robote (asi najťažšej obdobie v mojom živote aj vzhľadom na to, že som ju písal v nemčine) som v roku 1991 na Univerzite vo Wuppertali obhájil habilitačnú prácu. Po návrate na Slovensko som sa zameral na založenie študijného odboru Bezpečnosť technických systémov a bezpečnosť práce na Strojnej fakulte Technickej univerzity v Košiciach (SjF TUKE). V roku 1997 ukončili štúdium prví absolventi tohto odboru. Súbežne s tým som vypracoval prácu pre obhajobu doktorskej dizertačnej práce ktorú som úspešne v roku 1995 obhájil. Bola to prvá práca so zameraním na definovanie účinných postupov pre minimalizáciu rizík na základe nových vedeckých poznatkoch. V roku 2000 som dostal dôveru Akademického senátu TUKE a bol som zvolený za rektora univerzity, následne od roku 2007 som bol členom Vedenia univerzity v pozícii prorektora pre vonkajšie vzťahy a marketing. V roku 2015 som bol som zvolený na 3 roky za prezidenta Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky. Bolo to pre mňa z profesijného hľadiska veľmi zaujímavé obdobie. Mal som totiž možnosť posúdiť kvalitu vzdelávania a aplikovaného výskumu z druhej strany spoločenského spektra, z pohľadu zamestnávateľov. Táto skutočnosť, mi umožnila získať objektívnejší pohľad v kontexte spoločenských potrieb Slovenskej republiky s dosahom aj na krajiny Európske únie, keďže sme súčasťou tohto významného ekonomicko-politického zoskupenia.

Vaše profesní kariéra je nesmírně zajímavá a nepochybně i bohatá na řadu výsledků. Můžete nám představit ty, kterých si osobně nejvíce považujete?
Predne som sa cely svoj život snažil vytvoriť podmienky pre šírenie a presadzovanie kultúry bezpečnosti ako súčasti spoločenského života. Moje kolegyne a kolegovia v zahraničí a aj v Slovenskej republike to pomenovali ako „Košická škola bezpečnosti". Vytvorenie podmienok pre vzdelávania odborníkov pre oblasť BTS a BOZP v súvislosti s odborom Kvality produkcie ako aj vedných odborov určite prispelo efektívnemu aktivovaniu kultúry bezpečnosti formou účinných preventívnych opatrení. Výsledkom našich aktivít bolo iniciovanie integrovanej bezpečnosti formou prepojenia manažmentu rizík v rôznych oblastiach spoločenského života ako súčasti komplexných systémov riadenia firiem. V posledných rokoch sme na našom pracovisku iniciovali aktivity pre účinné riadenie rizík nových technológii, ktoré sa stávajú súčasťou moderných trendov rozvoja spoločnosti. Ide napr. o riadenie rizík v podmienkach Priemyslu 4.0.

Možno to priamo nesúvisí s aktivitami v rámci BOZP, aj keď môj názor je, že áno. Snažil som sa aby moje a naše aktivity neboli konjunkturálne, ale aby boli vytvorené predpoklady pre dlhodobé pôsobenie odborníkov v rámci presadzovania kultúry bezpečnosti. K tomu by som zaradil aj fakt, že sa mi podarilo vybudovať univerzitné pracovisko tak, že môj odchod do dôchodku neznamenal utlmenie aktivít na Katedre bezpečnosti a kvality produkcie na SjF TUKE. Práve naopak. Katedra pod stávajúcim vedením prof. Pačaiovej, bude pokračovať v tradíciách, prirodzene za iných podmienok, ale v podobnej orientácii. Veľmi ma teší, že sa nám podarilo, aj formou absolventov doktorandské štúdia, vytvoriť sieť odborníkov pre bezpečnosť s medzinárodným kontextom. Jedným z potvrdení je aj úspešná habilitácia pána doc. RNDr. Petra Skřehota, PhD. na našom pracovisku v Košiciach v decembri 2019.

Prozradíte nám, čemu zajímavému se aktuálně věnujete ve své práci?
V záveru roku 2019 som sa v zdraví dožil dôchodkového veku. S tým súvisia aj moje možnosti v súčasnej dobe. Postupne ukončujeme, pod mojim vedením, projekty Agentúru pre výskum a vývoj (APVV) a Vedeckej grantovej agentúry (VEGA). Ich téma je veľmi aktuálna a zahŕňa oblasti efektívneho riadenia rizík, ako súčasti Priemyslu 4.0, ako aj vytvorenie modelu, pomocou ktorého je možné definovať predpoklady firiem z pohľadu ich výrobného potenciálu na zavedenie Stratégie Priemyslu 4.0 do reálnej praxe. APVV kladne posúdila projekt našej katedry podaný v roku 2019, tiež s tematikou prevencie rizík nových technológii ako súčasti manažérskych systémov firiem.

Jedna z posledných prác, ktoré som mal možnosť viesť ako školiteľ, bola orientovaná na riadenie rizík vodíkových pohonov automobilov, podľa môjho názoru, pohonu budúcnosti. Dôsledkom toho, ako aj intenzívnych aktív v oblasti aplikácii vodíkových technológii na SjF TUKE bola pre ponuka riadiť aplikácie vodíkových technológii v Slovenskej republike a riadiť tím pre prípravu Národnej vodíkovej stratégie SR zo strany podpredsedu vlády SR a ministra hospodárstva SR. Keďže vodík je a priori „nebezpečný" tak mi osud umožnil podieľať sa na rozvoji moderného nosiča energii s nízkou hodnotou uhlíkovej stopy, ale relatívne vysokým potenciálom rizík. Veľmi si cením aj možnosť pôsobiť v oblasti vzdelávania na Fakultě bezpečnostního inženýrství VŠB-TU v Ostrave, s ktorou ma viažu dlhodobé priateľské a odborné vzťahy. Teším sa na v tomto kontexte na novú výzvy v nádeji, že mi koronavírus tieto príjemné očakávania nepokazí.

O Vás je známo, že k některým tématům zastáváte vyhraněné názory. Taktéž jste BOZP obohatil o spoustu nových myšlenek, například „Human first". Vývoj v této oblasti sledujete déle jak 40 let a můžete ho tudíž posoudit v širším kontextu. Jak tedy vnímáte současnou situaci v BOZP?
Domnievam sa, že v súčasnej dobe tak v Českej, ako aj Slovenskej republike, je oblasť bezpečnosti, v jej integrovanej forme, jednou z priorít pre budúcnosť našich krajín! Vyplýva to aj zo skutočnosti, že sme členmi Európskych štruktúr, kde patria otázky globálnej bezpečnosti k prioritám. Platí to v plnej miere pre legislatívu, kde sme a budeme vždy kompatibilní. Prípravu odborníkov s adekvátnymi kompetenciami pre riadenie rizík považujem za strategickú oblasť rozvoja každej spoločnosti, každej krajiny. S tým súvisia podmienky pre vzdelávanie na rôznych stupňoch ako aj v rámci celoživotného vzdelávania. Mám pocit, že máme v obidvoch krajinách vybudovaný primeraný systém prípravy odborníkov. Väčší problém však vidím v tom, že napriek tomu, že si každý uvedomuje dôležité miesto manažmentu rizík v spoločnosti, priemyselný a podnikateľský sektor, často krát v snahe ekonomicky prežiť, nepovažuje aplikácie princípov riadenia rizík v ich organizáciách za prioritné. Tu platí známe pravidlo, týkajúce sa všetkých aktivít v rámci minimalizácie rizík – „Pokiaľ sa nič nestane, nikto si neublíži a nezlyhá technické zariadenia, tak nie je nutné venovať pozornosť minimalizácii rizík". Začne sa konať vtedy, keď sa niečo stane!

Vážený pane profesore, velice Vám děkujeme za vyčerpávající odpovědi, a také, že jste si na náš rozhovor našel čas ve Vašem nabitém programu. Chtěl byste na závěr vzkázat ještě něco našim čtenářům?
Považujem bezpečnosť okolo nás vo všetkých jej formách, za absolútnu prioritu rozvoja spoločnosti. Ľudský život je to najdôležitejšie čo máme a preto si je ho treba chrániť! Aj keď všade okolo nás počúvame ako sa rýchlo budú presadzovať automatizované, autonómne systémy, ako sa budú využívať prostriedky digitalizácie na ovládanie jednotlivých činnosti, ako sa máme pripraviť na aplikáciu princípov Stratégie Priemysle 4.0 bude ľudský faktor zohrávať vždy najdôležitejšiu úlohu. Správnosť toho tvrdenia si dovolím potvrdiť aj tým, že odborníci definovali práve túto oblasť za prioritu budúcnosti a uvádzajú ju postupne do života napr. aj formou Stratégie Priemysel 5.0, ktorá sa venuje práve úlohe človeka v procesoch budúceho spoločenského a verejného života! Vážim si všetkých ľudí, ktorých životným krédom sa stala veta „Bezpečnosť na prvom mieste". Život je totiž to najcennejšie čo každý z nás má!

(Zdroj: www.praceamzda.cz)